Tepehuano del sureste


a
b
bh
ch
d
dh
e
ɇ
g
i
ɨ
j
k
l
lh
m
n
o
p
r
s
t
u
x
y

bh


bhaꞋyaꞋv. tr.tragar, tomaralgo sólidoMaaꞋn jap muiꞋ xi bhaꞋyaꞋ gu moꞋ koꞋk bhaigɨm noꞋx koꞋk gum moꞋ.Si te duele la cabeza, tómate un remedio para el dolor de cabeza.pret.bhaacont.bhaꞋaidhaꞋbhaꞋdaꞋprogr.bhaꞋaimprev.bhaꞋji
bheseers.becerroGor bi ja kuup dhi bheꞋmser kuttu ba jam ai gu duuk. TɨɨꞋ na guꞋ bhaiꞋ ba tɨrnim.Ya encierren los becerros porque les va a agarrar el agua. ¿No oyen que ya está tronando?pl.bheꞋmser
bhɇɇpres. debhaayaꞋ2se maduraplanta
bhɇɇdaꞋcont. debhaayaꞋ2estar madurandoplanta
bhia1pret. y pres. debhiaꞋ1sacó; saca
bhia2pret. debhiaꞋ2tropezó
bhiaꞋ1v. tr.1sacardel aguaMaik jach tu bhiapuꞋ gu boptop mu akkɨꞋn.Vamos a sacar peces allá en el río.2quitardel fuegoBa bhia ap gu mataimaꞋn noꞋt ba bop.Quita el nixtamal del fuego cuando ya esté cocido.pret. y pres.bhia1compl. pl.bhibhiaꞋchu bhiamuk1jixadj.que sabe sacarde donde está metido
bhiaꞋ21v. tr.tropezar, poner una zancadillaNat paiꞋ xi bhiak nat baꞋ ampɨx iar.No lo pudo tumbar hasta que le puso una zancadilla.2v. refl.tropezarseJum bhiak japich jaꞋk dɨr miꞋ pu gɨi. ¿Cham aap tɨꞋñcho?Te tropezaste y te caíste de espaldas. ¿No te acuerdas?pret.bhia2cont.bhibhiadaꞋprogr.bhibhiijimchu bhiamuk2jixadj.que sabe poner la zancadilla
bhibhiipl. debhiicomidas
bhibhiidhaꞋcompl. pl. debhiidhaꞋ2sacárselosdel agua para otra personapret.bhibhiiꞋñ
bhibhiijimprogr. debhiaꞋ2le está echando zancadilla
bhibhiikchɨrdaꞋcont. debhiikchiaꞋse está ahorcando
bhibhiiꞋñpret. debhibhiidhaꞋse los sacópara otra persona
bhibhiiꞋñdhaꞋcont. debhiidhaꞋ1estar sirviendocomida a otra persona
bhibhiꞋñbakgaꞋnpos. 3a. sing. debhibhiiꞋñbaksus casasde adobeVar.bhiꞋñbakgaꞋn
bhibhiꞋspaimɨkcopret. debhiꞋspaꞋlo estaba pegando
bhidhaaꞋ1s.vasijacruda de barroChaꞋp mi jaꞋp buam jum buadaꞋ. MiꞋ kɨis japich guñ bhidhaaꞋ nañ miꞋ tɨk.No andes jugando por allí. No vayas a pisar mi comal crudo que puse allí.Sinón.dɨrbich